Najstaršie dejiny

Napriek tomu, že Iliašovce sa v listinách spomínajú až v druhej polovici 13. storočia, treba predpokladať, že obec má oveľa staršie dejiny. Najstaršie zachované meno Villa Ursi, teda Obec Medveďa, svedčí, že ide o jednu zo služobníckych osád Spišského hradu. Podľa všetkého pôvodní obyvatelia Iliašoviec pomáhali panovníkom a ich sprievodu pri poľovačkách na medveďov, ktorých v tej dobe bolo v rozsiahlych spišských lesoch neúrekom.

Po tatárskom vpáde doviedol sem komes Eliáš nemeckých kolonistov, ktorí obec dosídlili. V rokoch 1279-1284 bol „grófom“ spišských Sasov, obec dostal do provincie spišských Sasov. Na vývoj Iliašoviec to malo veľký význam, obec sa stala slobodným mestečkom a jej obyvatelia slobodnými ľuďmi, ktorí mali podiel na výsadách spišských Sasov.

Eliáš dal obci aj nové meno, Eliášovce či Iliášovce. V listine z roku 1282 sa uvádza ako Helyasasa – Nemecké Iliášovce. Obec sa prvýkrát písomne spomína v listine z roku 1263, ktorá riešila spor medzi Sasmi z Villa Ursi a obyvateľmi susedných Draviec. V 14. storočí boli Iliašovce veľmi živým mestečkom. Kúpili si majetky Turník a Bicír, vlastný mlyn. V 15. storočí malo mestečko už aj vlastnú kanceláriu a pisára.

Veľmi významnou udalosťou 16. storočia bola reformácia. Istým prelomom bol prechod Levoče v roku 1544 na evanjelickú vieru. Zemepáni Iliašoviec – Turzovci, boli aktívnymi šíriteľmi evanjelickej viery.

V roku 1671 sa začala na Spiši masívna rekatolizácia, v dôsledku ktorej katolíci preberali evanjelické kostoly, často násilne. Tak bol prevzatý aj kostol v Iliašoviciach katolíkmi 12.1.1672. Pre nedostatok katolíckych kňazov však zanikli Iliašovce ako fara a stali sa filiálkou Smižian. Počas Tokolyho povstania povstalci kostoly opäť odoberali katolíkom a vracali evanjelikom. V Iliašovciach to bolo 14.5.1678, obec však kuruci aj vyplienili a katolíckeho farára chytili a upálili. Po potlačení povstania v roku 1683 kostol a fara opäť prešli do rúk katolíkov. Zemepánmi Iliašoviec boli Csákyovci, ktorí boli katolíkmi, ich tolerancia svedčí, že v ich poddanskej dedine dodnes časť obyvateľstva si zachovala evanjelickú vieru.

Koncom 16. storočia došlo k prudkému úpadku Iliašoviec. V roku 1603 mala obec 16 domov, na tú dobu nebolo málo. Krátko potom však vyhorela. Vyplienili a vypálili ju bočkayovskí povstalci v apríli 1605. V roku 1700 mala podľa kanonickej vizitácie len 44 obyvateľov. Všetci boli Nemci a z nich bolo 20 katolíkov a 24 evanjelikov. Počas Rákociho povstania bolo opäť zničené. Časť obyvateľov zomrela na mor v roku 1710.

Počas 18. storočia boli zemepánmi Csákyovci. Poddaných bolo 42. K Iliašovciam patrila aj dedina Istvanovec. Tomáš Csáky kúpil kúriu od rodiny Feketeho, prebudoval ju a usadil sa v nej asi v roku 1700. Dal postaviť kostol, svojej manželke na Iliašovcami na Zámčisku letohrádok, nazývaný Sanssouci – bez starostí. Ale v roku 1803 dal sám Csáky celé toto dielo zbúrať. Ostali zrúcaniny „tisícročnej“ kaplnky a obelisk. V roku 1831 obec postihlo sedliacke povstanie. 16. augusta obec obsadilo vojsko. Dňa 19. septembra 1831 sa v obci konal stanný súd. Ľud sa dočkal slobody v roku 1848, kedy padol feudálny systém a bývalí poddaní sa stali riadnymi gazdami s vlastným majetkom. V roku 1880 mala obec 586 obyvateľov, z nich boli 3 Nemci, 21 Maďarov a ostatní Slováci. Katolíkov bolo 411, evanjelikov 153 a 22 Židov. V obci bolo len 89 domov.

Zverejnené 11.3.2019
Aktualizované 10.4.2019

Druhá svetová vojna, po dnešok

Druhá svetová vojna zasiahla aj obec Iliašovce. 19.1.1945 sa Nemci zakopali pri dedine. K priamemu boju však v chotári nedošlo. Obec opustili 26.1.1945. Prvé hliadky Sovietskej armády prišli 27.1.1945, v obci sa dlho nezdržali.
Po vojne nastal veľký hospodársky rozmach a rozvoj individuálnej bytovej výstavby. Dňa 17.12.1943, bol spracovaný projekt prípojky do mlyna Jána Straku. Projekt bol vypracovaný 20.4.1944 a v tom istom roku sa postavilo sekundárne vedenie s trafostanicou. Na elektrickú sieť bolo pripojených 122 obyvateľov – 117 domov, škola, hasičský sklad, obecný dom, urbárska spoločnosť a 16 lámp verejného osvetlenia. Zariadenie bolo k sieti pripojené 7.2.194. V roku 1948 sa začala výstavba novej cesty do Smižian, tá bola dokončená v roku 1951. V roku 1949 bol zavedený prvý telefón. V roku 1956 bola postavená betónová platňa na múre cintorína, ktorý bol založený v roku 1927, dovtedy pochovávali mŕtvych na starom cintoríne, ktorý slúžil od roku 1782. Predtým sa pochovávalo okolo kostola. V roku 1957 bol daný do prevádzky miestny rozhlas. Výstavba novej budovy hasičskej zbrojnice bola ukončená v roku 1972. V novej budove MNV boli vyčlenené priestory aj pre poštové stredisko, ktoré ľuďom slúži od roku 1974.
Sedemdesiate roky sa vyznačujú výstavbou rodinných domov v severnej časti obce – dnešná Tarča. Rómski spoluobčania taktiež skultúrňovali svoje bývanie výstavbou nových rodinných domov na Nižnom konci – na Rinku. V roku 1975 si občania kúpili konvy na tuhý odpad, so separovaným zberom sa začalo v roku 1997. S výstavbou vodovodu sa začalo v roku 1993. V prvej etape bol postavený vodojem, prepojovacie potrubie a rozvod vody v časti obce Tarča. Vo výstavbe sa pokračovalo priebežne v rokoch 1994-1998. V roku 1997 zrekonštruovali elektrickú sieť v celej obci, postavená bola aj nová trafostanica.

Začiatky Jednotného roľníckeho družstva v Iliašovciach siahajú do roku 1949. O druhé založenie JRD sa pokúsili v roku 1952. Rozpustené bolo v roku 1953. Dňa 8.9.1957 bola prvá slávnostná schôdza založenia nového JRD. Začalo sa s výstavbou kravína, ošipárne, neskôr sa zaviedol vodovod, postavil sa teľatník, urobila sa elektrifikácia. V roku 1973 sa JRD Iliašovce zlúčilo s JRD Kurimany. V roku 1990 sa premenovalo na poľnohospodárske družstvo. Urbárko-pasienkové spoločenstvo, ktoré tvoria urbárnici, právne obnovilo svoju činnosť v marci 1992. V roku 1998 sa spoločenstvo zaslúžilo o obnovenie a čiastočnú rekonštrukciu budovy bývalého liehovaru. V súčasnosti je kultúrnou pamiatkou. Dal ju postaviť Štefan Csáky okolo roku 1860. V roku 1952 bol liehovar znárodnený. Liehovar skončil svoju činnosť v sedemdesiatych rokoch. Po zániku sa na komín liehovaru prisťahovali bociany, ktoré každoročne prilietajú do svojho hniezda na naklonenom komíne a vychovávajú nové potomstvo.

Po druhej svetovej vojne v roku 1946 bol v budove terajšieho kultúrneho domu obchod s potravinami, potraviny v tom čase boli na lístky. Jednota bola založená v roku 1958. Deväťdesiate roky prispeli k rozvoju podnikania a obchodnej činnosti. Podnikateľské aktivity v obci zaznamenali najväčší rast v roku 1994. Pribudli potraviny, kaderníctvo, cestovináreň KOMAD, pohostinstvo, stolárstvo. V roku 1995 bola otvorená druhá stolárska dielňa a v roku 1996 prevádzka Lapi baru. V katastri obce sa nachádza aj Motorest Starý mlyn.

Zverejnené 7.4.2019